Lady a Charlie

Lady...

   Príbeh našej Lady začal veľmi jednoducho. Od detstva som bola zvyknutá mať pri sebe psa a keď môj pobyt v Anglicku prekročil rok, vedela som že potrebujem nejakého chlpáča pre radosť. Dohodli sme sa preto s priateľom, že sa pôjdeme pozrieť do Manchesterského útulku a vyberieme si nejakého maličkého a nenáročného psíčka. Bolo to presne 1. 10. 2006, keď sme sa upršaným mestom v autobuse približovali k mestskému útulku a boli sme plní očakávaní.Už z diaľky bolo počuť hlasný šťekot množstva psov a preto nebolo ťažké nájsť náš cieľ.

   Hneď po vstupe do areálu nás zaskočilo množstvo ponúkaných chlpáčov a vybrať si jedného sa mi zdalo nemožné. Prechádzali sme popred ich klietky a ja som si ich chcela zobrať všetkých. Všetci hlasno štekali a akoby hovorili "vezmi si ma". Ja som však vedela že len jeden psík s nami môže odísť domov a bola som zúfalá. Až do chvíle kým som nezbadala ju. Sedela v predu pri mreži úplne tichúčko a robila na nás smutné oči. Hneď sa mi zapáčila, ale prvá reakcia môjho  priateľa bola, ze je síce krásna, ale veľmi veľká. Naša pôvodná predstava o novom psovi bola vo veľkosti Chivava alebo Yorky.
Na koniec sme ale poprosili zamestnanca, či by sme ju mohli vidieť. A samozrejme zabodovala. Správala sa akoby k nám patrila. Oblizovala nám tváre a krútila chvostíkom. Dozvedeli sme sa o nej že nie je stratený psík, ale ju tam nechala sama panička, pretože bola celé dni v práci a nemala na ňu čas.

   Lady jej trikrát ušla a bola odchytená na ulici a následne umiestnená v meststkom útulku. Majiteľka ju vždy bola vyzvyhnúť no po treťom raze sa rozhodla, že ju tam nechá. Lady bývala zatvorená v malej ohradenej záhradke pri dome a nemala vôbec pohyb. Nechodili s ňou na prechádzky a preto vždy pri neprítomnosti paničky vymyslela spôsob ako sa dostať von a prebehnúť sa. 

  Keď sme Lady priniesli do nášho domu, správala sa ako by tam bývala odjakživa. Nám nedôverovala a držala si od nás odstup, ale vyzerala spokojná. O dva tyždne sme boli nútený nečakane odcestovať, ona sedela pri cestovných taškách a nechcela nás pustiť preč. Vtedy sme vedeli že už je naša. Okrem toho priateľ stretol na prechádzke jej bývalú paničku a Lady sa jej tešila, ale pri rozlúčke išla domov pekne s novým páničkom.  

   Už  je  to viac než dva roky čo je s nami a nikdy sa ani nepokúsila utiecť alebo odbehnúť. Vždy si nás pekne stráži aby sme jej náhodou my neodbehli :)